OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

Spolok Dragons Gladiators

Staroveký Rím
Staroveký Rím

Založenie Ríma
  • podľa legendy roku 753 p.n.l, zakladateľmi boli Romulus a Remus. Romus sa stal prvým kráľom (po ňom ešte 6 ďaľších)
  • podľa archeologického výskumu v 8 str. p.n.l existovali na niektorom zo 7 rímskych pahorkov roľnícke osady Latinov. Pod vplyvom Etruskov tu vzniklo mesto.

Kráľovská doba (753 p.n.l.- 510 p.n.l.)
  • najstaršie obdobie rímskych dejín.  Kráľ bol najvyšším veliteľom a najvyšším náboženským predstaviteľom. Senát bol poradným zborom, pomáhal kráľovi riadiť štát, skladal sa z predstaviteľov najvýznamnejších rodín (tzv. otcovia- patres).                                       Členovia aristokratických rodov = patriciovia (potomkovia urodzených otcov) rozhodovali o väčšine štátnych záležitostí. Vlastnili najviac pôdy a najväčšie stáda dobytka. Široké vrstvy remeselníkov a obchodníkov = plebejci, boli slobodní, ale nemali takmer žiadne politické práva, patrili k nim aj roľníci.                                                                                                                                                                                   Niektorí roľníci boli závislí od bohatých patricijov - klientela. Mocný a bohatý patrici  prijal pod svoju ochranu príslušníkov sociálne slabších vrstiev → (chránil ich, v nudzi ich podporil, hájil pred súdom). Oni ho za to podporovali v politickom boji, pri voľbách do úradov...                                                                                                                                                                                                                       Obyvatelia Ríma sa delili na kmene a tie na kúrie. Kúrie sa schádzali na kúrijných snemoch ,  ktoré prijímali rozhodnutia kráľa (schádzali sa  len muži)                                                                                                                                                                                             
     - panovníci:
  • 5. kráľ Tarquinius Priskus. Za jeho vlady Rím nadobudol etruský vzhľlad (široké ulice, cloaca maxima = kanál, ktorý odvádzal vodu z bažín do Tiberu, existuje a slúži dodnes)
  • 6. kráľ Servius Tulius - reforma politického systému (obyvateľstvo rozdelil do 5 majetkových tried a podľa toho odstupňoval politické práva i vojenské povinnosti, každá trieda musela postaviť určitý počet stotín, počet stotín  = počet hlasov v stotinovom sneme, tým obmedzil moc rodovej aristokracie)
  • posledný (7.) kráľ Tarquinius Superbus(= Spupný) - zneužíval svoje postavenie, preto bol roku 510 p.n.l vyhnaný. Tým končí nadvláda etruskov i kráľovská doba. A začína obdobie republiky.

Rímska republika (510 p.n.l.- 27 p.n.l.)

  • res publica - vec verejná
  • zbor úradníkov (magistrát)
  • na čele štátu 2 konzuli - najvyšší vojenský velitelia, sprevádzalo ich 12 liktorov - sluhovia nosili symboli moci (zväzky prútov zo sekerov). V súdnych prípadoch im pomáhali prétori - ich moc = moc konzulov
  • nižší úradníci: kvestori - starali sa o finančné záležitosti; edilovia - dozerali na bezpečnosť a poriadok v Ríme
  • každých 5 rokov  volení cenzori - podlľa veľkosti majetku rozdelili obyvateľstvo do majetkových tried
  • keď nastali mimoriadne udalosti alebo ťažké časy, tak Rimania zvolili diktátora - na čele štátu, neobmedzené právomoci
  • senát bol zbor vážených občanov, bývalých úradníkov, ktorí mali skúsenosti so zahraničnou i domácou politikou  
Zahraničná politika
  • vznik tzv. laténskeho spolku ( tvorili ho Rimania+ latinské kmene), Porazili Etruskov.
  • boj s gréckymi osadami- mesto Tarent požiadalo o pomoc Pyrha (kráľ z mesta Epeiros), porazili Rimanov (pyrhovo víťazstvo= víťazstvo za cenu veľkých strát). V r.275 p.n.l. Pyrhos poazený pri Benevente, Tarenťania uzavreli s Rimanmi mier.
  • Rimania ovládli celú Itáliu
  • politika: Rozdeľuj a  panuj - územie ovládli 2 spôsobmi:                                                                                                                                                    1.  uzavreli spojeneckú zmluvu- zahraničnú politiku viedol Rím, vojsko podriadené Rimanom, odvádzali im poplatky, obyvtelia dostali privilégiá= politicke práva                                                                                                                                                                                                          2. dobytie- obyvateľstvo do otroctva, pôdu rozdelili, poslali tam rímskych osadníkov (pridelili im zhabanú pôdu), dobyté územie premenili na vojenskú kolóniu
Vnútorná politika
  • boj Patriciov s Plebejcami, boj Plebejcov za zrovnoprávnenie. Plebejci bojovať vo vojsku a robili secesie(= odchod všetkých Plebejcov z Ríma). Patriciovia robili ústupky- zriadili tribunát ľudu (chránil záujmy Plebejcov, mal právo Vetto= právo zakázať zákon, jeho dom =Azil), spísanie zákonov (zákony 12 tabúľ)
  • poľnohospodárstvo: obilie, strukoviny, vinná réma, olivi. Rím bol odkázaný na dovoz obilia, využíva sa práca otrokov. Pôda bola v súkromnom a kolektívnom vlastníctve( pôdu vlastnil štát, bola získaná pri výbojoch, prenajímal ju za poplatky)
  • nobilita= nová úradnícka aristokracia






!!! sekcia ešte nie je dokončená !!!
 
 Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok